…aj to je moja téma 😉 Nemať všetko pod kontrolou, v systéme a v presnom poriadku, ako som bola vedená mojimi rodičmi a v škole. Dovoliť si vnímať to, čo prichádza ako správne. Srdcom, nie hlavou.
Dnes ráno sme pôvodne mali ísť z Pezinku vlakom do Bratislavy, boli sme tak dohodnutí s priateľmi, ktorí nás čakali v centre Pezinka na stanici. Stihli by sme to len tak-tak s „vyplazeným jazykom“. V minulosti by som vydala všetky sily na to, aby som to stihla. Ale za akú cenu? To, že dodržím sľub? Ale tie nervy spojené s tým, myslím nestoja za to.
Nakoniec som sa rozhodla zaparkovať pri ďalšej zastávke – Pezinok zastávka, na ktorú prichádza vlak o nejaké 3 minúty neskôr. Samozrejme, že sme sa s kamarátmi streli a bolo to úplne v pohode, že sme sa pridali o zastávku neskôr.
Cestou späť som si pripravila 60 minútový lístok na MHD + vlak. Nastúpili sme o 13.18h a cvikla som lístok synovi, aj ten môj, ale ten bolo použitý, preto som musela hľadať nový neoznačený lístok. Tak som si povedala „pokoj, určite teraz nepristúpi revízor. Mám predsa jasný úmysel si cviknúť lístok.“ Tak som konečne ten vytúžený lístok objavila a cvikla s časom 13.20h. A príchod na zastávku Pezinok zastávka? 14.20h.
Tak to ma dnes celkom pobavilo. Keď necháme veci plynúť ako to má byť, všetko do seba zapadne 
tak dnes už len pohoda