Pred 14 dňami som sa rozhodla, že začnem s 21 dňovou výzvou vďačnosti. Viac a viac som si začala uvedomovať, že žijem v zrýchlenom svete povinností. V mojom svete bolo veľa vecí, ktoré mi neprinášali úžitok, radosť a zaťažovali ma. Všetko som brala veľmi automaticky a hromadilo sa to vo mne dlhšiu dobu. A nielen vo mne, ale aj v našom dome. Kopec zbytočností.
Otvorili sa mi nové možnosti
Zistila som, že svet je ešte krajší oproti tomu ako som žila doposiaľ. Zmenil sa ten svet? Nie, len môj pohľad na neho. Vďačnosť si pripomínam niekoľkokrát denne. Vďačnosť som prejavila hneď ráno, kedy som sa zobudila do nového dňa v mäkkej posteli a dobre naladená, šálke, z ktorej som si vypila svoj čaj, úsmevu detí i muža, novým možnostiam, ktoré sa mi otvárajú, ľuďom, ktorí ma vnútorne obohacujú. Uvedomila som si, že vďaka mojej vďačnosti veciam či iným ľuďom sa zvyšuje moja vnútorná pozitívna energia. Výsledkom je, že moju pozitívnu energiu zachytia aj moji blízki. A môže sa spustiť krásna vlna vďačnosti, ktorú si vzájomne posúvame.
Krok späť, či vpred?
Občas som sa ale počas týchto pár dní prichytila, že som vôbec nebola vďačná. Spadla som do minulých vzorcov správania. Očakávam vďačnosť od svojich detí, ktorá samozrejme neprichádza. V hlave sa spúšťa automatický program: „Toľko vám toho dávame, všetko máte, po čom túžite a aj tak si to nevážite.“ Celé moje telo je v tej chvíli pohrúžené do hodnotenia, kritiky, trápenia, krivdy, hnevu. Vtedy sa zastavím a viem, že mám tú silu a možnosť to zmeniť sama. „Aha, zasa som dnes opomenula svoju vďačnosť.“ Ako podpora mojej vďačnosti nie sú len moji najbližší, ktorí mi zrkadlia moje vnútorné nastavenie, ale prichádzajú mi do cesty rôzne príbehy. Príbehy, ktoré ma posúvajú ďalej na mojej ceste.
Nedávno ma oslovil príbeh dievčatka a jej rodiny, ktorému zhorel dom a rodina žije v tomto období oddelene. Súcitím s ňou a do tašiek balím hračky, oblečenie a vďačnosť, že mi jej príbeh pripomenul, čo všetko ako rodina máme. To bol odkaz pre mňa. Výsledkom je menej vecí doma, väčší poriadok a dobrý vnútorný pocit. Pevne verím, že som dievčatku týmto urobila radosť a jej smútok sa už neprehlbuje.
Vďačnosť ako dennodenná terapia
Cítim, že táto cesta je pre mňa správna, dennodenne si sama robím terapiu – terapiu vďačnosťou, prináša mi to krásny pocit a možnosť, že všetko je len v mojich rukách a mysli. Výzvu som si dala na 21 dní, nakoľko tento čas je potrebný na to, aby myseľ bola ochotná preprogramovať staré vzorce správania a začala vnímať veci nanovo. A je mojím prianím, aby som žila s úsmevom na perách a s láskou v srdci. Aj vy to môžete vyskúšať. Ak máte otázky k téme vďačnosti, pokojne mi napíšte.