dôvera

Ležím si v záhradke a môj syn dostane nápad, že ma ide preskakovať 😉 Pýta sa ma:

„Mami, myslíš, že ťa preskočím? Áno alebo nie?“

Hneď mi nabehne strach, starý vzorec pochybností… zastavím myšlienky, nadýchnem sa, dôverujem a kričím mu:

„Áno, preskočíš ma.“

A naozaj tomu plne dôverujem. Skáče najprv pomalšie, potom sú jeho rozbehy rýchlejšie, preskok priamo cez hlavu 🙂 zvládol to samozrejme skvele, ale hlavne ja som to ustála.

Dôvera v druhého je silná a skvelé je, že tie naše deti nám to plne dokazujú.